1. Východiská výkonu činnosti športového odborníka po 1.1.2026.
Výkon činnosti športového odborníka (ďalej len „ŠO“) po 1.1.2026 z hľadiska daní a odvodov patrí medzi kľúčové témy pri nastavení fungovania športových klubov, zväzov a samotných ŠO. Zmeny účinné od 1. januára 2026 si vyžadujú správne posúdenie právnej formy výkonu činnosti, keďže jednotlivé formy majú odlišné daňové a odvodové dopady, ako aj rozdielne administratívne povinnosti.
Oprávnenie vykonávať činnosť ŠO – najmä trénera alebo rozhodcu – vzniká dňom zápisu ŠO do registra fyzických osôb vedeného v rámci informačného systému športu (ISŠ). Zápis do registra zabezpečuje príslušný športový zväz (napr. STZ) na základe získania alebo obnovenia licencie trénera alebo rozhodcu. Samotný zápis do ISŠ však neoprávňuje automaticky ŠO vykonávať činnosť ako podnikanie.
ŠO môže vykonávať činnosť v rôznych právnych formách, a to najmä :
ako podnikanie – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo s.r.o.,
na základe zmluvy o výkone činnosti ŠO (§ 49a ZoŠ) (závislá činnosť),
na základe pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere (závislá činnosť),
ako dobrovoľník,
na základe inej zmluvy,
bez písomnej zmluvy ( = bez odmeny).
2. Závislá činnosť ŠO po 1.1.2026
Závislá činnosť je taký výkon práce, ktorý má znaky závislej práce podľa Zákonníka práce – najmä osobné vykonávanie činnosti, podľa pokynov športovej organizácie, v jej mene a v organizačnej podriadenosti. Od 1.1.2026 vypadla z definície závislej práce podmienka „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Ak činnosť ŠO tieto znaky napĺňa, mala by byť vykonávaná v zamestnaneckom režime a nie ako podnikanie. V športe sa závislá činnosť ŠO realizuje najčastejšie na základe zmluvy o výkone ŠO podľa § 49a zákona o športe, alebo na základe pracovnej zmluvy alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
2.1 Zmluva o výkone činnosti ŠO (§ 49a ZoŠ)
Zmluva o výkone činnosti športového odborníka je osobitný zmluvný typ zavedený zákonom o športe. Jej účelom je umožniť športovým organizáciám legálne zabezpečiť výkon odbornej činnosti v športe aj mimo klasického pracovného pomeru. Musí byť uzatvorená písomne, svojím charakterom sa podobá dohode o pracovnej činnosti, umožňuje výkon činnosti až do 30 hodín týždenne a vyžaduje, aby bol ŠO zapísaný v registri fyzických osôb v ISŠ. Odmena ŠO musí dosahovať najmenej výšku minimálnej hodinovej mzdy (pre rok 2026 najmenej vo výške 5,259 eur za hodinu). Na rozdiel od pracovného pomeru alebo niektorých dohôd však pri tejto zmluve nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, cez víkend alebo vo sviatok.
2.2 Daňový režim ŠO – zamestnanca
Na účely dane z príjmov sa príjem ŠO z vyššie uvedených zmlúv považuje za príjem zo závislej činnosti podľa §5 zákona o dani z príjmov. ŠO má postavenie zamestnanca, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, môže si uplatniť daňový bonus na dieťa, nemôže si uplatňovať žiadne výdavky (ani skutočné, ani paušálne). Športová organizácia ako zamestnávateľ zráža preddavky na daň, odvádza daň správcovi dane a môže vykonať ročné zúčtovanie dane. Na jednoduchý prepočet ceny práce a netto príjmu zamestnanca môžete využiť mzdovú kalkulačku.
2.3 Oslobodenie príjmu trénera do 300 eur mesačne – novinka od 1.1.2026
Významnou zmenou účinnou od 1. januára 2026 je daňové zvýhodnenie trénerov, zapísaných v registri fyzických osôb v športe. Príjem trénera za výkon trénerskej činnosti je oslobodený od dane z príjmov do úhrnnej sumy 300 eur mesačne, a to zo všetkých zamestnaneckých vzťahov spolu. Ak tréner v danom mesiaci dosiahne vyšší príjem, do základu dane sa zahŕňa len suma presahujúca 300 eur. Suma do 300 eur mesačne je oslobodená aj od odvodov na zdravotné poistenie (ďalej len „ZP“).
Na účely sociálneho poistenia (ďalej len „SP“) má ŠO pracujúci na základe zmluvy o výkone činnosti ŠO postavenie obdobné ako osoba pracujúca na dohodu. V SP sa u trénerov automaticky uplatňuje tzv. odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti (OOPT) vo výške 300 eur mesačne. Tréner o OOPT nemusí žiadať, uplatňuje sa automaticky, uplatňuje sa pri každom poistení, ak má tréner viacero zmlúv, neznižuje vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie (spolu 1,05%).
2.4 Dohoda o brigádnickej práci študenta
Dohoda o brigádnickej práci študenta je osobitný typ dohody určený pre žiakov a študentov denného štúdia, ktorý umožňuje vykonávať príležitostnú prácu v priemere max. 20 hodín týždenne (§ 227 Zákonníka práce). Pri tejto dohode má študent možnosť uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške max. 200 € mesačne, čo znamená, že zo sumy hrubej odmeny do 200 € sa neplatí SP, odvody sa začínajú platiť až z časti príjmu nad tento limit. Pri tejto dohode sa ZP neplatí z celej výšky odmeny, a to ani zo strany študenta, ani zo strany zamestnávateľa. Túto výnimku si môže študent uplatniť len pri jednej dohode u jedného zamestnávateľa v jednom mesiaci a o jej uplatnenie musí požiadať zamestnávateľa písomným vyhlásením pri uzatváraní dohody. Výhoda výrazne znižuje odvodové zaťaženie študenta pri menších príjmoch z brigádnickej práce.
2.5 Sadzby poistného pre rok 2026
Zamestnanec platí zo svojho vymeriavacieho základu SP podľa týchto sadzieb: nemocenské poistenie 1,40%, dôchodkové starobné poistenie 4%, dôchodkové invalidné poistenie 3%, poistenie v nezamestnanosti 1 %. Celkovo vo výške 9,40%. Zamestnanec zároveň platí do zdravotnej poisťovne 5% z vymeriavacieho základu na ZP, čo je zvýšenie oproti predchádzajúcemu stavu (4%). Celkové percentuálne zaťaženie poistného zamestnanca zo základu tak v roku 2026 predstavuje 14,40% (SP + ZP), ak ide o zamestnanca bez zdravotného postihnutia.
Zamestnávateľ je povinný platiť poistné z hrubej mzdy zamestnanca nasledovne: 14% na dôchodkové starobné poistenie, 3% na dôchodkové invalidné poistenie, a 1,4% na nemocenské poistenie. Ďalej prispieva na poistenie v nezamestnanosti sumou 1% alebo pri niektorých kategóriách 0,5%, na garančné poistenie 0,25%, na úrazové poistenie 0,8% a do rezervného fondu 4,75%. Celkovo tieto položky tvoria 25,2% z hrubej mzdy zamestnanca ako SP zamestnávateľa. ZP platené zamestnávateľom je stanovené vo výške 11% z vymeriavacieho základu zamestnanca (zdravotne postihnutý zamestnanec 5,5%). Celkové percentuálne zaťaženie poistného zamestnávateľa zo základu tak v roku 2026 predstavuje 36,2% (SP + ZP), ak ide o zamestnanca bez zdravotného postihnutia.
3. ŠO ako SZČO po 1.1.2026
Výkon činnosti ŠO formou podnikania predstavuje samostatný daňovo-odvodový režim, ktorý sa od roku 2026 významne mení. V praxi ide najmä o trénerov a rozhodcov a ďalších odborníkov, ktorí vykonávajú činnosť samostatne, na vlastnú zodpovednosť a bez znakov závislej práce.
3.1 Vznik a pozastavenie podnikania ŠO
Zápis ŠO do registra fyzických osôb v ISŠ nezakladá oprávnenie na podnikanie. Ak chce ŠO vykonávať činnosť ako SZČO, musí požiadať o zápis oprávnenia na podnikanie na jednotnom kontaktnom mieste (JKM) na okresnom úrade a získať IČO. Oprávnenie na podnikanie je možné pozastaviť najmenej na 3 mesiace a najviac na 3 roky, pozastavenie je možné aj opakovane. Pozastavenie podnikania má praktický význam najmä pri sezónnej činnosti trénerov alebo rozhodcov.
3.2 Daň z príjmov ŠO – SZČO
Príjem ŠO ako SZČO je na účely dane z príjmov definovaný v § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Ide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ŠO si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% príjmov (najviac 20 000 eur ročne) plus zaplatené poistné na SP a ZP, alebo skutočné výdavky. Sadzba dane je 15%, ak ročné príjmy nepresiahnu 100 000 eur, pri vyšších príjmoch je progresívna sadzba dane 19% až 35%. Výhodou SZČO je možnosť znižovať základ dane o výdavky, nevýhodou je vyššia administratívna a odvodová záťaž pri nízkych príjmoch.
3.3 Sociálne poistenie SZČO od roku 2026 – zásadné zmeny
Od 1.1.2026 dochádza k významným zmenám v SP u SZČO, ktoré sa výrazne dotýkajú ŠO.
Skrátenie odvodových prázdnin – začínajúca SZČO má nárok na oslobodenie od povinného SP len počas prvých 6 mesiacov podnikania (predtým 12 mesiacov). Zákon za nový začiatok živnosti bude považovať už len prípad osoby, u ktorej od zrušenia živnosti alebo oznámenia o ukončení SZČO uplynulo viac ako 60 mesiacov.
Ak základ dane SZČO zistený v daňovom priznaní za predchádzajúci rok nepresiahne 50% priemernej ročnej mzdy spred dvoch rokov (za rok 2025 ide o hranicu 9 144 eur), SZČO je povinne poistená v Sociálnej poisťovni s vymeriavacím základom vo výške 26% priemernej mesačnej mzdy, čo od 1.7.2026 predstavuje mikroodvod 131,34 eur mesačne (mikroodvod sa platí bez ohľadu na výšku aktuálneho mesačného príjmu, čo je z pohľadu nízkopríjmových ŠO veľmi dôležité). Ak základ dane presiahne 9 144 eur, SZČO bude platiť od 1.7.2026 odvod mesačne vo výške minimálne 303,11 eur.
3.4 Zdravotné poistenie SZČO od roku 2026
Od roku 2026 sa zvyšuje sadzba ZP u SZČO z 15% na 16%. Konkrétna výška odvodov závisí od postavenia ŠO. Ak je SZČO – poistenec štátu (napr. študent) alebo SZČO súčasne zamestnanec, ZP sa vypočíta zo skutočného vymeriavacieho základu, bez minimálneho odvodu. Pri „klasickej“ SZČO (nie je zamestnanec ani poistenec štátu), vzniká povinnosť platiť minimálny zdravotný odvod, ktorý v roku 2026 predstavuje 121,92 eur mesačne. Pri nízkych príjmoch tak môže ZP spolu s mikroodvodom na SP predstavovať významnú fixnú záťaž.
3.5 Zrážková daň pri ŠO – SZČO
ŠO, ktorý vykonáva činnosť ako SZČO, má podobne ako autori alebo umelci, možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie príjmu formou zrážkovej dane. Ide však o režim, ktorý je vhodný len v určitých situáciách a v praxi býva často nesprávne používaný. Podľa § 43 ods. 3 písm. u) zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) sa zrážkovou daňou zdaňujú príjmy z činnosti ŠO, ak je SZČO a neuplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP, t. j. vopred sa nedohodne s platiteľom dane (klubom), že daň nebude vyberaná zrážkou. V takom prípade športová organizácia (klub) zrazí z vyplácanej odmeny daň vo výške 19%, klub daň odvedie správcovi dane a príjem ŠO sa považuje za konečne zdanený.
Pri zdanení príjmu zrážkovou daňou nie je možné uplatniť výdavky (základom dane je celá vyplatená odmena), nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, nie je možné uplatniť daňový bonus, nie je možné poukázať podiel zaplatenej dane (1% alebo 2%) a z príjmu sa neplatia žiadne odvody na SP ani na ZP. Z pohľadu čistého príjmu tak ide o jednoduchý režim: čistý príjem = 81% z vyplatenej sumy.
Zrážková daň je nevýhodná najmä v prípadoch, keď ŠO má pravidelné alebo vyššie príjmy, mohol by si uplatniť paušálne výdavky 60%, mohol by si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane alebo ide o hlavnú formu jeho príjmu. V takýchto prípadoch je zvyčajne výhodnejší klasický režim SZČO podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.
ŠO a športová organizácia sa môžu vopred písomne dohodnúť, že daň nebude vyberaná zrážkou. V takomto prípade klub nezrazí zrážkovú daň, ŠO si príjem zdaní sám v daňovom priznaní ako SZČO a klub má povinnosť túto dohodu oznámiť správcovi dane na tlačive určenom Finančným riaditeľstvom SR, a to najneskôr do 31. januára po skončení roka, v ktorom bola dohoda uzavretá.
Pre kluby aj ŠO platí, že pred použitím zrážkovej dane je vždy potrebné posúdiť charakter vykonávanej činnosti, výšku a pravidelnosť príjmov a posúdiť jej výhodnosť z hľadiska platenia dane a odvodov. Ak ŠO dosahuje príjmy od viacerých platiteľov, môže sa rozhodnúť, ktorú časť príjmov podrobí zdaneniu zrážkovou daňou, a ktorú si ponechá na zdanenie v rámci daňového priznania ako SZČO, pričom toto rozhodnutie má priamy vplyv aj na povinnosť a výšku platieb SP a ZP.
3.6 Praktické dôsledky režimu SZČO pre ŠO
Zmeny účinné od 1.1.2026 vedú k týmto záverom:
SZČO už nie je automaticky výhodná forma pri nízkych alebo nepravidelných príjmoch,
kombinácia mikroodvodu do SP a minimálneho ZP môže viesť k tomu, že čistý príjem SZČO je nízky alebo nulový,
SZČO je vhodnejšia najmä pri vyšších a stabilných príjmoch, reálne samostatnom výkone činnosti a možnosti uplatniť paušálne výdavky v plnej miere.
Zároveň platí, že ak činnosť ŠO napĺňa znaky závislej práce, použitie režimu SZČO je rizikové a môže viesť k jej prekvalifikovaniu.
4. Výkon činnosti ŠO prostredníctvom obchodnej spoločnosti (s. r. o.)
Výkon činnosti ŠO prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje osobitný model podnikania, ktorý sa v praxi využíva najmä pri vyšších objemoch príjmov alebo pri kombinácii viacerých činností. Z hľadiska práva, daní a odvodov ide o odlišný režim než SZČO aj zamestnanecké vzťahy.
Ak ŠO vykonáva činnosť prostredníctvom s. r. o., platí, že:
ŠO je fyzická osoba, nie obchodná spoločnosť,
fyzická osoba musí byť zapísaná v registri fyzických osôb v športe,
s. r. o musí mať v predmete činnosti uvedené „športová činnosť podľa § 3 písm. a) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“; zápis tejto činnosti nie je podmienený žiadnym osobitným dokladom (oprávnením).
s. r. o. vystupuje navonok ako zmluvný partner športovej organizácie.
Pri výkone činnosti cez s. r. o. existujú typicky dva zmluvné vzťahy:
zmluva medzi športovou organizáciou a s. r. o. (napr. zmluva o poskytovaní služieb),
vnútorný vzťah medzi s. r. o. a ŠO (konateľská zmluva, pracovná zmluva alebo iný právny vzťah).
Príjem vzniká obchodnej spoločnosti, nie priamo fyzickej osobe. Zisk dosiahnutý s. r. o. podlieha dani z príjmov právnických osôb. Základná sadzba dane je 10% (ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur) alebo 21% (ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 5 000 000 eur). Minimálna daň s. r. o. pri príjmoch do 50 000 eur je 340 eur.
Ak si ŠO vypláca zo s. r. o. príjem:
1. ako mzdu alebo odmenu konateľa, ide o príjem zo závislej činnosti, daň a odvody ako pri zamestnancovi (tento výdavok znižuje základ dane u s. r. o.),
2. ako podiel na zisku (dividendu), dividendy vyplácané fyzickej osobe podliehajú zrážkovej dani z dividend vo výške 7% s tým, že SP a ZP sa z dividend neplatí (tento výdavok neznižuje základ dane u s. r. o.).
5. Výkon činnosti ŠO ako dobrovoľníka
ŠO môže vykonávať činnosť aj ako dobrovoľník podľa zákona o dobrovoľníctve, a to na základe písomnej zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.
Základné znaky dobrovoľníckej činnosti sú, že sa vykonáva bez nároku na odmenu za prácu, ide o činnosť vo verejnom záujme a dobrovoľník nie je v pracovnoprávnom ani obdobnom pracovnom vzťahu. Dobrovoľníkovi je možné poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov (napr. cestovné, ubytovanie, stravné), náhradu za stratu času, poistenie, ochranné pracovné prostriedky a nevyhnutné školenia. Dobrovoľníctvo je vhodné najmä pri jednorazových alebo príležitostných aktivitách, pri podujatiach a súťažiach.
Náhrada za stratu času predstavuje kompenzáciu času, ktorý dobrovoľník strávi výkonom dobrovoľníckej činnosti alebo cestou na jej výkon a späť. Nejde o odmenu za prácu, ale o paušálnu náhradu, ktorej výška a spôsob určenia musia byť dohodnuté v dobrovoľníckej zmluve.
Z daňovo-odvodového hľadiska náhrada za stratu času ŠO najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy (pre rok 2026 vo výške 5,259 eur) nie je mzdou, ale je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. r) ZDP. Náhrada je oslobodená od dane z príjmov v úhrnnej výške 500 eur za celé zdaňovacie obdobie. Príjem dobrovoľníka bude evidovaný na základe zápisov v ISŠ. Ak by bol úhrn vyplatených náhrad od všetkých prijímateľov dobrovoľníckej činnosti za zdaňovacie obdobie vyšší ako 500 eur, zdaní sa v podanom daňovom priznaní dobrovoľníka – fyzickej osoby len suma prevyšujúca 500 eur, zároveň si z nej zdravotná poisťovňa uplatní v ročnom zúčtovaní poistné 16%.
Daňové priznanie za rok 2026 je fyzická osoba povinná podať až vtedy, ak výška zdaniteľných príjmov uvádzaných do daňového priznania presiahne hranicu 2983,37 eur. Ak ŠO – dobrovoľník nemá iné príjmy (napr. ide o dôchodcu alebo študenta) a suma náhrady za stratu času nepresiahne 2983,37 eur + 500 eur = 3.483,37 eur, tak nebude podávať daňové priznanie a z tohto príjmu neplatí žiadnu daň ani ZP.
6. Porovnanie a záver.
Porovnávacia tabuľka vychádza z modelovej situácie, v ktorej je mesačná odmena alebo cena služby ŠO stanovená na úrovni 1.000 €. Cieľom porovnania nie je presný mzdový alebo daňový výpočet, ale ilustrácia rozdielov medzi jednotlivými formami výkonu činnosti ŠO z hľadiska dane z príjmov, SP a ZP. Model predpokladá uplatnenie právneho a daňového stavu účinného od 1.januára 2026, bez zohľadnenia iných faktorov (nezdaniteľnej časti základu dane, daňového bonusu, osobitných úľav, rodinných pomerov alebo iných individuálnych detailov). Pri trénerskej činnosti sa vychádza z uplatnenia oslobodenia príjmu do 300 € mesačne pri závislej činnosti. Pri samostatne zárobkovo činnej osobe sa rozlišuje začínajúca SZČO (prvých šesť mesiacov podnikania) a SZČO po uplynutí tohto obdobia. V prípade výkonu činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti sa predpokladá vyplatenie podielu na zisku fyzickej osobe, bez uplatnenia mzdy alebo odmeny konateľa. Režim dobrovoľníka je zahrnutý len na porovnanie, keďže nejde o formu odmeňovania, ale o bezodplatný výkon činnosti alebo úhradu náhrad výdavkov a nemôže nahrádzať systematický výkon práce.
Výpočty sú orientačné a zjednodušené a nezohľadňujú vplyv DPH, osobitné postavenie poistenca (študent, dôchodca), iné súbežné príjmy ani individuálne zmluvné nastavenia. Skutočné finančné dopady sa môžu v praxi významne líšiť.
Porovnávacia tabuľka ukazuje, že pri rovnakej mesačnej odmene vo výške 1 000 € vedú jednotlivé formy výkonu činnosti ŠO k výrazne odlišným čistým príjmom, ako aj k rozdielnemu rozloženiu daňovo-odvodového zaťaženia medzi ŠO a športovú organizáciu.
Najvyváženejším a zároveň právne najbezpečnejším riešením pri nižších a stredných odmenách je výkon trénerskej činnosti v závislej činnosti s uplatnením oslobodenia 300 € mesačne. Tento model prináša citeľné zníženie dane z príjmov aj SP a ZP, pričom zachováva plnú transparentnosť a minimálne riziko prekvalifikovania vzťahu na závislú prácu. Naopak, závislá činnosť iného ŠO bez osobitného oslobodenia vedie pri rovnakom náklade k podstatne nižšiemu čistému príjmu, čo poukazuje na vysoké odvodové zaťaženie klasických zamestnaneckých vzťahov v športe.
Model SZČO v prvých šiestich mesiacoch podnikania môže pôsobiť relatívne výhodne, ide však len o dočasný efekt vyplývajúci z odvodových prázdnin. Po ich skončení sa fixné odvody na SP a ZP výrazne prejavia, čo pri nižších príjmoch znižuje čistý príjem ŠO a môže viesť k ekonomickej nevýhodnosti tohto modelu.
Výkon činnosti prostredníctvom s. r. o. s vyplácaním podielu na zisku vykazuje v tabuľke najvyšší čistý príjem, avšak ide o riešenie použiteľné len v obmedzených prípadoch. Tento model predpokladá skutočné podnikanie, dlhodobejšie dosahovanie zisku a zároveň nesie významné riziko prekvalifikovania na závislú prácu, ak by išlo len o formálny medzičlánok medzi klubom a fyzickou osobou.
Po 1. januári 2026 nie je možné rozhodovať o forme výkonu činnosti ŠO len na základe výšky čistého príjmu. Rovnako významné sú právne riziká, dlhodobé daňovo-odvodové dôsledky, životná situácia ŠO a charakter vykonávanej činnosti, vrátane zohľadnenia zmien v definícii závislej práce, keďže rozhodujúci je skutočný obsah výkonu činnosti, nie formálne označenie zmluvy.
Optimálne nastavenie formy odmeňovania si preto vždy vyžaduje individuálne posúdenie konkrétnej situácie. Neexistuje univerzálny model vhodný pre všetkých ŠO a všetky športové organizácie. Pri rozhodovaní medzi výkonom závislej činnosti, samostatnou zárobkovou činnosťou, prostredníctvom s. r. o. alebo v dobrovoľníckom režime je potrebné zohľadniť nielen výšku a pravidelnosť odmeny, ale aj mieru samostatnosti, rozsah práce a celkovú ekonomickú situáciu ŠO, vrátane jeho ďalších príjmov a toho, či už je zdravotne a dôchodkovo poistený.
Pri podnikateľských formách výkonu činnosti je zároveň nevyhnutné brať do úvahy aj daň z pridanej hodnoty. Po dosiahnutí obratu 50 000 € za kalendárny rok sa SZČO alebo obchodná spoločnosť stáva platiteľom DPH, čo má priamy vplyv na cenu poskytovaných služieb. Ak ŠO fakturuje subjektom, ktoré si nemôžu uplatniť odpočet DPH na vstupe, najmä športovým klubom, dochádza k faktickému zvýšeniu ich nákladov, čo môže ovplyvniť ekonomickú vhodnosť zvoleného modelu spolupráce.
