Dňa 12.8.2021 všetkých karatistov na Slovensku zastihla veľmi smutná správa. Vo veku 80 rokov nečakane zomrel technický riaditeľ Goju ryu Kokusai Karate Kobudo Renmei Hanshi Seitoku Matayoshi (又吉 清徳). Sensei Matyoshi bol držiteľom 10. Danu karate a 10. Danu karate a patril medzi legendy bojových umení na Okinawe. Narodila sa 7.5.1941 na Okinawe a tento rok oslávil krásne životné jubileum. I naša Federácia mu zaslala prianie a drobný darček – unikátnu maľbu so slovenskými prírodnými symbolmi.
Senseiovými učiteľmi karate boli Jeuei Tamaki a Seiko Higa. (Je pokračovateľom priamej línie čínskych a okinawských majstrov: Ryu Ryu Ko – Kanryo Higashionna – Seiko Higa.)
V kobudo bol jeho učiteľom Kenko Nakaima. (Je pokračovateľom priamej línie čínskych a okinavských majstrov: Ryu Ryu Ko – Norisato Nakaima – Kejcho Nakaima – Kenko Nakaima.)
Sensei niekoľkokrát navštívil Slovensko a na Okinawe dlhé roky učil slovenských inštruktorov karate a kobudo. Ako spomínajú naši slovenskí učitelia, najprv bol voči nim odmeraný, následne ich viackrát testoval a až potom im otvoril svoje srdce a začal ich učiť karate, potom i milované kobudo.
Pár riadkov (spomienok) napísali i slovenskí inštruktori karate a kobudo, ktorých dlhé roky sensei Matayoshi učil, viedol a odovzdával im svoje znalosti.
sensei Ladislav Klementis (9. Dan karate, 4. Dan kobudo):
„Na Okinawe sme ho ako karatisti 5 rokov nezaujímali a počkal si, či vydržíme. Aj potom sa spýtal a nechal si potvrdiť, že nechodíme nikde inde. Len k nim. A až potom nás začal učiť najprv karate, neskôr aj kobudo. Keď nás v starom „Gushiho“ dojo v Shuri začal učiť Sai, nechal nás hodinu chodiť do kruhu len s jednou technikou. Bol zvedavý, či vydržíme a či budeme chcieť aj zajtra pokračovať. Triasli sa nám niekoľko hodín ruky a napuchli nám, ale ďalší tréning sme sa zaťali a pokračovali. O niekoľko rokov povedal sensei, že Sai ja naša najlepšia zbraň.“
sensei Ľudovít Divinec (8. Dan karate, 4. Dan kobudo)
„Nezabudnem, keď som sa učil Ekku. Matayoshi sensei sa mi veľmi venoval a mne sa podarilo udrieť ho veslom po hlave. Vtedy, zdesený Kiyuna sensei a Kurashita sensei, ušli z dojo. Navždy budem mať v pamäti ten prekvapený pohľad senseia a láskyplné odpustenie. Vždy, keď sme prišli do dojo, tak sa sensei tešil, lebo vedel, že nezaháľame a prídeme vždy pripravení, aby sme mu aj sebe urobili radosť. Stále hovoril svojim žiakom na Okinawe: „Cvičte ako Slováci, lebo sa budete musieť chodiť učiť k nim.“
sensei Ján Dado (8. Dan karate, 4. Dan kobudo)
„Človek si uvedomí takúto obrovskú stratu len veľmi ťažko. Potom sa zahĺbi do svojich myšlienok a retrospektívne si vybavuje, čo všetko s týmto fantastickým človekom zažil. Okrem toho, že bol naozaj veľkým okinawskym majstrom v karate a kobudo, bol to aj veľmi milý a spoločenský človek- priateľ. Okrem učenia sa karate a kobudo v dojo pod jeho vedením si spomínam, že raz, keď sme mali na Okinawe voľný deň, sensei Matayoshi nás pozval na jeho chatu. Pripravil veľa dobrôt na jedenie a pitie. Grilovali sme obrovské hovädzie stejky a sensei nás ponúkol aj domácou habusovicou. Bola tam neuveriteľne dobrá a priateľská atmosféra, ako keby sme boli v nejakom posvätnom chráme. Sensei nám ešte dal BO a učil nás techniky do banánové kmeňu. Tak, okrem množstva ďalších, aj takúto spomienku mám na nášho nezabudnuteľného senseia Matayoshiho. Budem jeho odkaz karate a kobudo nosiť vo svojom srdci do konca života. Česť jeho pamiatke.“
sensei Ľubomíra Dado Klementisová (7. Dan karate, 4. Dan kobudo)
„Matayoshi sensei mi bude veľmi chýbať. Ako človek s veľkým Č, majster aj učiteľ. Bude mi chýbať jeho veľké srdce, ľudskosť, pokora, učenie, rešpekt, ale najmä jeho šibalský úsmev, ktorým vedel urobiť nezabudnuteľnými chvíle strávené v jeho prítomnosti. Okinawa bez Matayoshi senseia už nikdy nebude tým, čo bývala. Viem, že na nás bude dozerať zhora, aby sme nezišli z cesty, ktorú nám ukázal a viedol nás po nej. Čest jeho pamiatke.“
Daniel Baran, prezident SFKaBU
„V mene všetkých členov Federácie som si dovolil spísať kondolenčný list pre rodinu senseia Matayoshiho. Peter „Ethi“ Bohov tent list následne upravil podľa zvyklostí v Japonsku, preložil a zaslal Gushimu senseiovi, aby tlmočil našu hlbokú úprimnú sústrasť celej pozostalej rodine. Chcem sa touto cestou poďakovať všetkým tým, ktorí stáli na začiatku cesty k okinawskému karate a ktorí priniesli učenie senseia Matayoshiho na Slovensko. A podarilo sa im aj čosi neskutočné, sensei Matayoshi prijal ich pozvanie a bol viackrát na Slovensku. Za toto im patrí naše veľké a úprimné ĎAKUJEM!. Nižšie uvádzam spomínaný text kondolencie. „
„Vážená smútiaca rodina,
v tejto nesmiernej ťažkej a náročnej chvíli i my, karatisti zo Slovenska a Českej republiky, stojíme pri Vás.
S nesmiernym zármutkom sme prijali informáciu, ktorá nami otriasla. Len nedávno sme na diaľku popriali senseiovi Matayoshimu dlhý život pri príležitosti jeho životného jubilea a, dnes, trúchlime nad jeho smrťou.
Pre nás všetkým bol úžasným učiteľom, vzorom, majstrom. S jeho smrťou sme prišli o nášho priatelia, mentora a človeka, ktorý svojim úsmevom motivoval i v tých najťažších chvíľach v dojo.
Je nám nesmiernou cťou, že sme ho mohli spoznať a že sa nám v tak obrovskej miere na každom tréningu venoval.
Okrem toho sme nesmierne pyšní na to, že navštívili i Slovensko, ktoré sa aspoň na chvíľu stalo jeho druhým domovom.
Odkaz, ktorý nám dlhé roky odovzdával, bude žiť naďalej. Vďaka jeho učeniu bude sensei navždy s nami.
Prijmite preto našu hlbokú úprimnú sústrasť.
Česť jeho pamiatke.“
