Rok 2022 začíname rozhovorom s hviezdou Federácie, úspešným zlatým medailistom z MS WUKF v Rumunsku, členom reprezentácie a KK Seiken Bratislava Adamom MUSILOM.
Adam, ďakujeme, že si si našiel čas a zodpovedal naše otázky.
Na úvod taká tá klasická otázka. Ako a kedy si sa dostala ku karate práve ty?
Ku karate som sa dostal v septembri 2006. Moji rodičia chceli, aby som s nástupom na základnú školu začal robiť aj nejaký šport. Keďže moji dvaja dobrí kamaráti v tom čase chodili na karate, tak ma rodičia tiež prihlásili. Takto sa začala moja cesta karatistu.
Málokto ťa pozná mimo telocvične, či tatami. Kto je Adam Musil bez karate gi?
Bez karate gi som obyčajný 21-ročný chalan. Momentálne som v bakalárskom ročníku, takže väčšinu svojho voľného času zasväcujem škole. Veľa ľudí by si pomyslelo, že študujem FTVŠ, avšak ja som sa rozhodol pre MATFYZv(odbor ekonomická a finančná matematika). Popri škole a karate takisto rád trávim čas s kamarátmi alebo chodievam do fitka.
Si členom KK Seiken Bratislava. Už si privoňal i k povinnostiam asistenta trénera. Aké je to, odovzdávať svoje vedomosti a znalosti ďalšej generácii karatistov?
Neviem, či sa ten pocit dá popísať slovami. Odovzdávať všetky moje vedomosti, ktoré som sa doteraz naučil, je naozaj úžasné. Najlepší pocit je vidieť, ako cvičenci rastú a zlepšujú sa, aj vďaka mne. Keďže som si už niečo odsúťažil, veľmi rád pomáham našim zverencom s drobnosťami pri cvičení. Som veľmi vďačný mojej trénerke pani Letkovej, že som dostal príležitosť trénovať. Aby som to zhrnul, byť v roli trénera je na nezaplatenie.
Si úspešný reprezentant Federácie v karate a kobudo. Čomu sa venuješ radšej? Prevláda lásku ku karate alebo ku kobudo?
Tu sa veľmi ťažko hľadá odpoveď. Mávam obdobia, kedy mám neskutočnú chuť cvičiť iba Bo alebo Ekku, ale sú aj obdobia, kedy chcem cvičiť iba karate. Celkovo milujem aj karate, aj kobudo, nedokážem si vybrať len jedno.
Dosiahol si skvelé výsledky na MS WUKF v Rumunsku. Máš obľúbenú kata či zbraň, ktorej trénovaniu venuješ viacej času?
Moja najobľúbenejšia kata je Paiku. Je to kata z Ryuei-ryu štýlu, ktorý momentálne cvičím asi viac ako Goju-ryu. Avšak z druhého spomínaného štýlu mám najradšej Suparimpei. Čo sa týka kobuda, jednoznačne prevláda Ekku nad všetkým ostatným.
Prezradíš nám, ktorú medailu si vážiš asi najväčšmi? Viaže sa s ňou nejaký príbeh, udalosť, zážitok?
Najviac zo všetkých si vážim 3 medaily. Prvá je zlato z MS WUKF v Dubline 2016, vybojované v kata teamoch spolu s Mišom Kunstom a Filipom Scholzom. Boli sme kamaráti, cvičili sme spolu dlho, dali sme do prípravy všetko a pocit výhry bol neuveriteľný. Druhá medaila je zlato z kobuda na súťaži WTKA v Taliansku (kategória 15-35 rokov), kedy sa mi vo finále s Ekku podarilo poraziť všetkých seniorov, aj vtedajšie slovenské špičky kobuda. A tretia medaila je opäť zlato z posledných MS WUKF v Rumunsku 2021. Prvýkrát som bol v seniorskej kategórii (21-35 rokov). Aj keď som nemal veľkú nádej, dal som do toho všetko a vyhral som. Spomienky na tieto súťaže sú skvelé a prial by som to zažiť každému.
Kde sa vidíš o takých 15 rokov? Karate je celoživotná cesta. Platí to aj o tebe?
O 15 rokov sa vidím ako tréner u nás v klube. Chcel by som mať taktiež prežitých už zopár výletov na Okinawu. Veta, že je to celoživotná cesta, jednoznačne platí aj o mne. Neviem si predstaviť, žeby som jedného dňa prestal trénovať, je to súčasť mňa a myslím, že sa to len tak nezmení. Teším sa a som zvedavý, čo všetko ma na mojej ceste karate čaká.
Máš v karate nejaké nesplnený sen, ktorý by si chcel určite dosiahnuť, naplniť?
Môj najväčší nesplnený sen je návšteva Okinawy. Rád by som tam raz išiel a naučil sa nové poznatky o karate od našich majstrov. Z rozprávania tých, ktorí Okinawu navštívili, to znie skvele. Neviem sa dočkať.
Ako si sa motivoval v čase lockdownu a zákazu trénovania? Mnohí končili, ty si zjavne na sebe zamakal.
Počas lockdownu to bolo ťažké. Chodieval som na bicykel, behávať a na korčule. Takisto som si vonku na školskom dvore, ktorý mám za domom, cvičil nejaké pasáže z kata. Aby som nestratil kondíciu, vyrobil som si doma činky a denno-denne som aspoň provizórne trénoval.
Vieme o tebe, že si užívaš kondičnú časť tréningov. Aký je tvoj názor na dôležitosť tejto časti prípravy športovca.
Je to základ. Bez kondičky nie je možné na sebe poriadne pracovať a posúvať sa ďalej. Ak niekto nezvládne párkrát za sebou odcvičiť kata alebo robiť dlhšie kumite, niekde je problém. Je nutné sa tomu venovať aj vo voľnom čase, keďže na tréningoch nie je vždy možné stihnúť všetko.
Je niečo, čo by si možno odkázal mladším karatistom?
Aby sa nevzdávali. Aj ja som mal obdobie, kedy som to chcel zabaliť a úplne skončiť s karate. Našťastie ma rodičia vtedy presvedčili ostať a aj vďaka tomu sa mi podarilo minulý rok získať zlato na majstrovstvách sveta. Aj keď je cesta dlhá, nikdy sa nevzdávajte. Keď vydržíte, príde odmena za všetku vynaloženú snahu.
Adam, ďakujeme za odpovede!
foto: Marek Tettinger, KK Seiken Bratislava
