Prinášame Vám ďalší rozhovor v rámci našej Federácie.
Dnes Vám prinášame krátky rozhovor s aktívnou pretekárkou, členkou TJ Sokol Ilava a najmä úspešnou reprezentantkou SR v kumite – Romanou Adamcovou (18).
Ahoj Romana, ďakujeme, že si si našla čas na zodpovedanie našich otázok. Hneď prvá otázka je, ako by si sa sama predstavila niekomu, kto ťa nepozná. V rámci Federácie to vari ani nie je možné, ale predsa…
O: Základná informácia, ktorú by som o sebe povedala je, že som nesmierne bláznivý človek a som za každú srandu. Som najväčšia fanúšička našich katistov a kumiťákov, čo už ste mali možnosť zistiť na nejednej súťaži. Snažím sa brať všetko s nadhľadom a optimizmom, pretože podľa mňa sa veci ľahšie riešia s úsmevom. Vždy, ak môžem, rada pomôžem.
Aké boli tvoje karatistické začiatky?
O: Na karate som začala chodiť ako osemročná. Po roku a pol trénovania som sa zúčastnila na mojej prvej súťaži, ktorú usporiadal náš klub a Karate klub Púchov. V kata som sa umiestnila na poslednom mieste a v kumite som vyhrala zlatú medailu. Odvtedy sa venujem len kumite. Následne som sa zúčastnila Pohára federácie, kde som vyhrala striebro. No a postupne som si prešla lepšími aj horšími obdobiami, asi ako všetci ostatní.
Kto ťa v tvojom športovom živote najviac ovplyvnil a ako?
O: Nepovedala by som, že ma niekto ovplyvnil viac a niekto menej. Samozrejme, najväčší vplyv na mňa má môj tréner Kamil Horák, ktorý ma už pozná ako svoje topánky a okrem neho aj ostatní tréneri v našom klube a v reprezentácii. Venujú nám svoj čas, skúsenosti a zážitky. Ďalej to sú moji rodičia, ktorí ma pripravujú na súťaže najmä po psychickej stránke. A, taktiež, nesmiem zabudnúť na svojich kamarátov, ktorí mi vždy držia palce a sú mojou veľkou oporou. Každý jeden z týchto ľudí sú súčasťou skladačky, ktorá dotvára môj športový aj osobný život.
Si členkou reprezentácie SFKaBU. Čo to pre teba, ako pre mladú babu znamená? Má to nejaké výhody pre teba?
O: Slovenskú federáciu beriem ako svoju druhú rodinu. Spoznala som tam veľa úžasných ľudí, za čo som nesmierne vďačná. Byť členkou reprezentácie je pre mňa osobne veľká česť. Máte možnosť cestovať a zažiť tú neopísateľnú atmosféru v hale, keď sa mieša jedna emócia cez druhú. Nesie to so sebou aj určitú zodpovednosť. Udržať krok s tými najlepšími z celého sveta a zachovať si chladnú hlavu v každej situácii nie je úplne najľahšie, ale je to výzva, ktorú som rada prijala.
Máš za sebou niekoľko vrcholných turnajov pod hlavičkou WUKF. Ako hodnotíš svoje úspechy ako pretekárka?
O: Musím sa priznať, že ak si zo súťaže neodnesiem domov zlato, tak so sebou väčšinou spokojná nie som. Ale keď sa obzriem späť na každý jeden zápas a celkovú prípravu, tak si uvedomujem, že som dala do toho vždy všetko, čo som mohla. Celkovo som so svojimi výsledkami spokojná, ale to neznamená, že sa nemusím posúvať ďalej.
Si mladá, perspektívna pretekárka, ako vidíš svoju budúcnosť v karate?
O: Úprimne povedané nad touto otázkou rozmýšľam celkom často. Presnú odpoveď však ešte nepoznám. No určite viem, že sa karate budem venovať do konca života. Je to už súčasť mojej osobnosti.
Neľahká otázka: Ako sa pripravuješ v tejto dobe. Netrénuje sa, sú zakázané reprezentačné zrazy, ako sa dokážeš udržiavať vo forme a pripravená?
O: Nie je to jednoduché, no nie nemožné. Túto situáciu využívam na to, aby som si vymyslela nové kombinácie, ktoré by som mohla využiť v zápase. To si skúšam väčšinou pomalšie, aby som si prešla dráhu každej jednej techniky. Najväčšiu časť môjho tréningu teraz tvoria posilňovacie cviky. Taktiež pohyb v bojovom postoji, aby som mala v sebe stále ten zápasový rytmus. Nevyhnutnou súčasťou môjho tréningu je tiež dobrá hudba, ktorá vie vždy dobre naladiť a udrží Vás v psychickej pohode.
Posledná otázka na teba. Čo by si odkázala svojim kamarátom v reprezentácii?
O: Nikdy sa nevzdávajte a robte to, čo Vás baví. Vtedy to budete robiť zo srdca a budete mať z toho radosť. Už sa na Vás všetkých teším a prajem Vám hlavne veľa zdravia v tejto neľahkej dobe.
Romana, ďakujeme a prajeme len úspechy a zdravie!!!
